HISTÓRIA TATIER
Prvopočiatky osídľovania oblasti Vysokých Tatier spadajú až do praveku, kedy lovci medveďov a losov začínali svoje prvé výstupy do divokej tatranskej prírody. Dôkazom je nálezisko lebky neandertálca z mladšej doby kamennej, ktoré bolo objavené strelmajstrom Kolomanom Kokym v Gánovciach v roku 1926. Spočiatku sa predpokladalo, že sa jedná o lebku väčšieho cicavca. Až v roku 1949 stanovil doktor Emanuel Vlček, že sa jedná o pozostatok mozgovej kôry pračloveka. Významný objav naštartoval v polovici 20. storočia archeologické výskumy na medzinárodnej úrovni. Expozícia daného nálezu sa nachádza v Podtatranskom múzeu v Poprade.
Stredovek priviedol do tatranského regiónu okrem lovcov zveri aj zlatokopov a hľadačov pokladov. K jedným z najznámejších baní patrili zlaté bane v oblasti Kriváňa. V 11. storočí si podmanili tatranskú prírodu maďarskí jazdci, čím sa územie Tatier stalo dedičstvom Uhorska. Záujem o bohatstvo prírody prejavovali aj poľské vojská, ktorých expanzia bola zmarená násilným nasadením maďarských vojakov a následnou nemeckou kolonizáciou. Prvou zachovanou písomnou listinou Vysokých Tatier, je darovacia listina z roku 1209, ktorou uhorský kráľ Ondrej II. daroval vlastnícke právo na územie Vysokých Tatier svojím dvoranom.
Kolonizácia pokračuje aj v nasledujúcich obdobiach, kedy územie Vysokých Tatier začína priťahovať vedcov, botanikov ako aj záujemcov o turistiku a horolezectvo. Začína sa s výstavbou prvých tatranských osád, medzi ktorými bol ako prvý vystavaný v roku 1797 Starý Smokovec. Následne vyrastá ďalších 14 osád. K rozvoju turizmu významne prispela Košicko-bohumínska železnica dokončená v roku 1871. Tá priviezla do hôr turistov, nadšencov a kúpeľných hostí. Vhodné klimatické podmienky južnej strany Vysokých Tatier stáli za zrodom histórie tatranského kúpeľníctva. Prvé liečebné domy a sanatória boli vystavané v 19. storočí. Postupne boli zakladané tatranské osady a stavali sa kúpeľné domy a prvé hotely. Skutočný rozvoj cestovného ruchu začal v Tatrách od roku 1970 kedy sa začali stavať nové, veľké hotely.
Prvá ubytovňa milovníkov tatranskej prírody, pod názvom Rainerova útulňa, bola vybudovaná nad Vodopádmi studeného potoka v roku 1863. V súčasnosti ponúka návštevníkom malú výstavu histórie vysokohorských nosičov ako aj horolezectva. Za zrodom dnešnej siete turistických chodníkov stojí prvá turistická organizácia – Uhorský karpatský spolok, ktorá položila ich základy ako aj základy tatranských chát.
Po druhej svetovej vojne vznikajú prvé snahy o zjednotenie osád tatranského regiónu do jedného celku. Rok 1947 naplnil očakávania vznikom obce Vysoké Tatry. Dva roky neskôr vzniká najstarší národný park Slovenska – Tatranský národný park (TANAP). Viac informácií o TANAPe, ako aj pokyny Návštevného poriadku nájdete v sekcii Tatranský národný park.
PRÍRODA
Vysoké Tatry sú najmenšie veľhory sveta. Tatranský masív patrí do karpatskej sústavy. Je to žulové pohorie, výrazne zvetrané. Jeho súčasná podoba je výsledkom tektonického pôsobenia zemských síl a pevninského ľadovca, ktorý sa dodnes zachoval len vo forme tatranských plies. Svojou komplexnosťou a bohatstvom prírodných krás ponúkajú návštevníkom takmer to isté, čo Alpy. Vačšia časť tatranského masívu leží na území Slovenska, zvyšná časť je na území Poľska. Tatry sa geologicky delia na Západné, Vysoké a Belianske.
V Tatrách nájdete prekrásne štíty i končiare, nádherné vodopády s ľadovou priezračnou vodou, tiahnúce sa tatranskými dolinami, množstvo malých romantických plies a jazierok i veľké horské plesá. Najvyšším tatranským štítom je Gerlachovský štít 2654 m n. m. Charakteristický a nezameniteľný je svojim, tvarom ktorý pripomína obrovský kotol. K ďalším známym končiarom patrí bezpochyby mohutný Slavkovský štít 2452 m n. m. a taktiež špicatý Lomnický štít 2634 m n. m., ktorý je snáď aj najnavštevovanejším, pretože až na jeho vrchol premáva lanovka.
A v neposlednom rade Tatry oplývajú prekrásnou a jedinečnou faunou a flórou. Najznámejšou tatranskou rastlinou je asi plesnivec, ktorý je už takpovediac symbolom Tatier, a taktiež ďalšie ako šafran, horec či iné. Tatranské lesy majú svojich stálych obyvateľov, ktorých už na inom mieste nenájdete. Patrí medzi nich medveď hnedý, vlk obyčajný, rys ostrovid, kamzík vrchovský tatranský či svišť vrchovský tatranský.
TATRY DNES
Mesto Vysoké Tatry tvorí 15 tatranských osád. Najvýznamnejšie centrá sú Štrbské Pleso, Starý Smokovec a Tatranská Lomnica. Vysoké Tatry sú svojím návštevníkom k dispozícii celoročne. V zime ponúkajú množstvo príležitostí pre zimné športy (lyžovanie, beh na lyžiach, sánkovanie či iné). Na svoje si prídu aj stúpenci adrenalínových športov. V lete je možné na Štrbskom Plese vyskúšať bunjeejumping zo skokanského mostíka a v zime na vás čaká napríklad snowrafting taktiež zo skokanského mostíka. Počas letnej sezóny sú Tatry vyhľadávaným turistickým centrom. Pretože tu existuje nespočetne veľa turistických trás pre zdatnejšich i menej zdatných, pri ktorých si ľudia nielen aktívne oddýchnu, ale taktiež majú možnosť obdivovať krásy tatranskej prírody. Vysoké Tatry majú svoje čaro v každom ročnom období. Najkrajšie sú však koncom leta a počas jesene, kedy je veľmi dobrá viditeľnosť a vhodné počasie na turistiku.
Vysoké Tatry sú aj kúpeľným centrom. Existuje tu viacero odborných liečebných ústavov špecializovaných na liečbu rôznych chorôb a porúch dýchacieho ústrojenstva. Prvé klimatické kúpele boli v Tatrách otvorené už v polovici 19. storočia. Spočiatku tu pacientom ponúkali klasickú vodoliečbu až o niekoľko rokov neskôr sa kúpele vďaka liečivému tatranskému vzduchu zmenili na klimatické kúpele a na tomto základe liečia pacientov až podnes.
Viac informácií o Vysokých Tatrách získate na oficiálnej stránke Mesta Vysoké Tatry.